Español |
Maya |
macana | xtol, xtol che’ |
maceta | pak’al ts’aba’an ti’ p’úul wáa ti’ kuum |
machácar | kool, k’uut, peech’, maax |
machete | máaskab |
machetear | ch’aak yéetel máaskab |
macho | xiib |
macho (animal) | xiibil ba’alche’ |
machorra | ch’up ma’ tu ts’aik u yaal (x) |
machucar | peech’, maax, muux, yaach’ |
madeja | cháach, chúuch, k’aax |
madera | che’ |
madera dura | bohom |
madero | che’ |
madrastra | mahan na’, ka’ana’ |
madre | na’ |
madriguera | áaktun, k’u’, sahkab |
madrugada | ha’atskab k’iin, sáastal |
madurar | tahal, tahankun, tak’antal |
maduro | yi’h, tak’aan |
maestra | ka’ansah xook (x) |
maestro | ka’ansah, ka’ambesah (h) |
magro | ts’ooy, ts’oya’an, bek’ech, cholo’op |
magullar | nuul, maax |
maguey (agave) | kih |
maíz (planta) | ixi’im |
maíz (mazorca) | nal |
majar | maax, peech’, yaach’ |
mal | k’aas, loob |
mal olor | book |
mala suerte | loob |
maldad | k’aasil, loobil |
malear | k’askun, k’astal, k’aspahal |
maleza | aban, loob, k’ak’as xíiw |
maligno | ba’aba’al, kisin |
malo | k’as |
maltratar | to’to’op |
malva | chi’chi’beh |
malla | sawin |
mamá | na’ |
mamar | chu’uch |
mamey | chakal ha’as |
manantial | sayab |
manatí | teek |
mancebo | táankelen, táankelem |
mancillar | u báabaxta’al xch’up |
mancha | éek’ |
mandar | túux, tusbeel |
mandíbula | kama’ach |
manga | k’abil, k’abil nook’ |
manglar | áak’alche’ |
mango | ook |
manija | k’ab |
manjar | ki’il |
mano | k’ab |
mano derecha | nooh k’ab |
mano izquierda | tsíik k’ab |
manojo | cháach’, ch’uuy, k’aax |
manosear | báabax, máamach |
manso | suuk |
manteca | tsaats |
mantel | nook’ ku ha’ayal yóok’ol mayak che’ |
mantener | tséen, kuxkin |
mantilla | bóoch’ |
manzana | chak pak’áal |
manzana de adán | k’o’och |
manzanita (planta) | bisil |
mañana | sáamal, ha’atskab |
mañana (del día) | hatskaab k’iin |
mapache | k’ulu’ |
mar | k’áak’náab |
maratón | k’iinsabil |
maravillar | ha’ak’ óol, ha’ak’óol |
marca | weet |
marcar | chíikbes, weel |
marchar | xiimbal, bin |
marchitar | much’, muuts’, chuchul, kíimil, k’ak’altal |
marear | éek’hoch’e’ental ich |
margen | chi’, háal |
maricón | ch’upul xiib, k’uuruch, kankalas |
marido | íicham |
mariposa | péepem |
mariposa nocturna | áak’ab ts’unu’un |
marisco | k’omoh |
marrana | leech (x) |
marrano | k’éek’en |
martillo | bahab |
martirizar | muk’yah |
más | máas, maasil |
masa | sakam, huuch’ |
masacrar | kíinsah |
masaje | páats’, yéet’, yeets’ |
mascar | cha’ach, haach’ |
máscara | tep’ ich, pix ich |
mascota | aláak |
masculino | xiib |
masticar | cha’ach, haach’ |
masturbarse | kóol keep, kóol iit |
mata | che’ |
matanza | kíimsah, banban kíimsah |
matar | kíimsah |
matorral | aban, haban, pokche’ |
matraca | bohol che’ |
matrimonio | ts’o’okol beel |
matriz | káakbach (x), choko iit (x) |
matrona | xunáan, ko’olel |
maullar | awat miis, ok’ol miis |
maxilar | kama’ach |
maya | maaya wíinik |
maya (idioma) | maaya t’aan |
Mayab | Maaya’ab (Lugar de pocos) |
mayor | nohochil |
mayoral | mayokol, mayol |
mazorca | nal, hek’ nal |
mear | wiix |
mecapal | táab |
mecate | k’aan, ts’áak |
mecer | úumbal, úumbah, pik’ |
mechón | p’oot |
mechón de pavo | tsuum |
madia noche | chmuk aak’ab |
medicar | ts’aak |
medida | p’iis |
medicina | ts’aak |
medición | p’iis |
médico | ts’ak máak ts’ak yah |
medida | p’iis, p’isib |
medir | p’iis |
meditar | tuukul |
medio | chumuk |
medio día | chumuk k’iin |
medir | p’iis |
médula | ts’o’omel baak |
mejicano | wach wíinik |
Méjico | Mexikoo |
mejilla | p’u’uk |
mejorar | ma’alobkin, ma’alobtal |
mellar | p’uuy, ts’eeh |
mellizo | iich |
mencionar | chiha |
mendigar | k’áat, matan |
mendigo | matan (h), k’áat matan |
menear | k’uuy, biik’, yúuk, pipik’ |
meneo | niik’, k’uuy, biik’, bibik’, pipik’ |
menester | k’abéet |
menguar | éemel, kaabaltal |
menor | chan, chichan, ts’iris |
mensaje | t’aan, k’iben t’aan |
mensa | meelen peel (x) |
menso | meelen kep (h) |
menstruación | éemel k’i’ik’ |
menstruar | éemel k’i’ik’ |
mensura | p’iis, hol ch’ak |
mensurar | p’iis, xot’ k’áax, hol ch’ak |
mente | tuukul |
mentir | tuus |
mentira | tuus |
mentón | no’och |
meñique (dedo) | t’uup |
meollo | nooy, ts’u’ |
mercado | k’íiwik, u kúuchil u ko’onol yéetel u ma’anal ba’alo’ob. |
Mérida | T-Ho’ (lugar de cinco) |
meridano | ho’il |
mermar | p’íitkun, éemel, kaabaltal, kaabalkun |
mesa | ka’anche’, mayak, che’ |
meseta | chakáan |
meta | xuul |
metal | máaskab |
metate | ka’ |
meteorito | k’áak’, chamal xnuuk |
meter | ts’oot, huup, chook’, oks, kaap |
mexicano | wach wíinik |
mexicano (idioma) | wach t’aan |
México | Mexikoo |
mezcla | xa’ak’, xe’ek, ya’ach’ |
mezclar | buuk’ |
mi (pronombre) | in, tin |
mico | ma’ax |
mirada | ta’ |
microbio | ik’el |
miedo | sahkil, sahakil |
miel | kaab |
miembro viril | keep, toon |
mierda | ta’ |
migaja | p’úuy, xéet’, xéet’el |
milpa | kool |
mina | áaktun, sahkab |
mío (mía) | in tia’al |
mirar | il, paakat, cha’an |
miserable | óotsil |
miseria | óotsilil |
mitad | búuh, táan buh, táan chumuk, táankoch |
mocho | móoch |
moco | síim |
moderar | p’iis, ts’aa p’iis |
modista | chuuy (x) |
modo | bay, bey, beya’, beyo’ bix, lay |
mofar | p’a’as. eets’ |
moho | kuuxum, ta’ cháak |
mojado | ch’uul |
mojar | ch’uul |
mojón | xu’uk, multun |
mojonera | xu’uk’, multun |
molar | cha’am koh |
molde | u nu’ukul hóohochil tu’ux ku láala’al wáa ba’ax. |
moldear | paat, u meenta’al wáa ba’ax ichil hunp’éel un’ukul hóohochil. |
mole | kool |
moler | huuch’, muux |
molestar | k’uuxil, ts’íikil, p’u’uhul |
molinillo | huuyub |
molleja | tuuch |
mollera | ya’al |
momento | súut, súutuk |
momoto (animal) | toh |
mondar | ts’eeh, ts’iil, p’eel |
mondongo | u tsuukel wakax meenta’an tia’al haantbil |
moneda | taak’in |
monedero | u nu’ukul tu’ux ku ts’a’abal taak’in |
mono | ma’ax |
monografía | u ts’íibil ba’alo’ob ucha’an, ku meenta’al ti’ hunp’éel kaah, ba’alo’ob yaan yéetel ba’alo’ob. |
monstruo | k’aak’as máak, k’aak’as ba’al |
montaña | wiits, noh k’aax, múul |
montar | naat’ |
monte | k’áax, wiits, múul |
montículo | múul |
montón | túuk, múul, múuch’ tsúuk |
montura | xéek |
moño | t’uuch |
moretón | chak puk’e’en |
morada | otoch, nah, taanah |
morar | kahtal |
morcilla | chooch |
mordaza | k’ax chi’ |
mordedura | ch’i’ibal |
morder | chi’ibal, níich’, k’uux |
mordizco | níich’, k’uux, nóot’, néet’ |
moreno | boox wíinik |
morir | kíimil |
morral | chíim, sáabukan |
mortaja | nook’ ku meyah utia’al u te’ep’el kimen |
mortandad | báan kíimil, kíimilil |
mortero | muxub, k’utub |
mosca | ya’axkach |
mosco | k’oxol |
mosquito | k’oxol, boox k’oxol |
mostrar | e’es |
mover | péek, péeks, pik’, húuy |
movimiento | péek |
mozo | táankelem; paalitsil |
mucosidad | síim |
muchacha | ch’úupaal (x), xi’ipaal |
muchacho | paal, táankelem |
mucho (superlativo) | hach, seen, seten, heta’an, ya’ab |
muda de ropa | u heel nook’ |
mudar | heel, k’eex |
mudo | toot |
mueca | éets’, nich’ koh |
muela | cha’am, cha’am koh |
muerte | kíimil |
muerto | kimen |
mugir | awat wakax, áakam wakax |
mugre | éek’, éek’chok’, kiirits’ |
mujer | ch’up, ko’olelm, ba’al (x) |
mujer joven | ch’úupaal, lo’obayan (x) |
mulato (planta) | chakah |
muleta | che’ ku ts’aik yáanal u xiik’ máak k’oha’an wáaki’inpaha’an u yook tia’al u páahtal u xíimbal. |
multa | bo’ol ku meentik máak ts’o’ok u meentik wáa ba’ax k’aasil |
multiplicar | ya’abkun |
multitud | ya’ab, ya’abal, múuch’ |
mundo | kab, yóok’ol kab |
munición | yóol ts’oon |
muñeca | hunp’éel báaxal he’ bix chan ko’olel ku báaxtik mehen |
muralla | pak’, ka’anal pak’ |
murciélago | soots’ |
murmullo | mukul t’aan |
murmurar | mukul t’aan, mukul chi’ |
muro | pak’ |
músculo | xiich’, muuk’, bak’ |
museo | kúuchil tu’ux ku ye’esa’al úuchben ba’alo’ob |
música | paax |
músico | máak ku paax |
muslo | muk’ ook |
mutilar | xoot’, kúul |
muy (superlativo) | hach, seen, seten, héet, heta’an, táah |